Čo je podľa vás najviac vyhľadávané na Instagrame okrem módy a jedla? Dobre hádate, ak si myslíte, že dizajn. Presnejšie interiérový dizajn. Ja sa vždy nadchnem nad novými bytovými inšpiráciami, že by som hneď všetko prerábala. Teplo domova robia samozrejme samotní obyvatelia, ale aj nejaký ten pekný bytový doplnok vie dobrú atmosféru zariadiť. Povedali by ste, že toto je už piaty článok z #ŽenyZnetu? Dnes si posvietime na usmievavú Lauru, na ktorú som narazila práve cez spomínaný Instagram. Jej vášeň je ekologický život bez odpadu. To pretavila aj do svojej práce – interiérového dizajnéra, kde sa snaží myslieť aj na udržateľnosť. Jej prácu si pozrite na Design w care. Ale ešte predtým si prečítajte náš plodný rozhovor, kde Laura prezradí, ako sa dá žiť ZERO WASTE, prečo žije v New Yorku a čoho sa najviac v živote bojí? Nech sa páči, piata žena z netu Laura Baross.
Photo Alex Kiňova
Ako by si sa predstavila ľuďom, ktorý ťa nepoznajú?
Som kreatívny človek, ktorého spoločnosť donútila ísť študovať techniku. Ako sa vraví „treba mať povolanie“ tak som skončila bakalára na Technickej Univerzite v Bratislave, kde som sa venovala architektúre. Ako som pracovala na rôznych projektoch, stále som sa viac vzdiaľovala od môjho študijného odboru, až som skončila pri interiérovom dizajne. Je to kreatívne a nemá to ani ďaleko od architektúry, takže som celkom rada, kde som. 🙂
Teraz žiješ v New Yorku. Ako si sa dostala z tvojho rodného Komárna práve tam?
Po bakalárovi som išla na rok a pól študovať dizajn do NYC a som tam už pomaly tri roky. Dnes sa venujem interiérovej architektúre s dôrazom na udržteľnosť.
Takže aj dizajn robíš tak, aby bol bez odpadu?
Nenazývala by som to „bez odpadu“, lebo toto odvetvie, ešte nie je veľmi rozvinuté. Snažím sa prihliadať na to, odkiaľ pochádza napríklad nábytok, či je potreba všetko kupovať nové a celkovo pozerať na to, aký to má vplyv na planétu a človeka.
Je podľa teba „Veľké jablko“ viac otvorené takémuto druhu dizajnu?
Ja mám pocit, že to tam tečie už aj z kohútika. 🙂 Ale to bude asi tým, že keď ťa niečo baví, tak to automaticky k sebe aj viac priťahuješ. No ja som napríklad spolupracovala na otvorení prvého bez odpadového obchodíka v NY, ktorý otvárala práve Lauren Singer, ktorá veľmi spopularizovala tento ekologický životný štýl. Keď sa mi podarí nájsť takto zmýšľajúcich klientov, tak je to naozaj super, keďže ja rozumiem im a oni naopak mne a nemusíme si viac vysvetlovať.
Máš aj podobné slovenské projekty vo svojom portfóliu?
Zatiaľ nemám žiadneho slovenského klienta, ale rada by som! 🙂 Keďže som v Amerike skončila školu a tam som aj potom rozbiehala „biznis“, primárne sú moji klienti práve z New Yorku. Hádam raz budem pracovať aj na niečom podobnom doma, na Slovensku.
Zaujímalo by ma, či ti tvoja škola pomáhala uplatniť sa na trhu práce po škole alebo počas nej. U nás to je tak, že všetko nechávajú na teba a po skončení štúdia, už tvoja alma mater nemá o teba veľký záujem. Je to aj tam rovnako?
Sú tu rôzne portály minimálne pre architektov a dizajnérov, kde majú prístup aj firmy, ktoré si tam môžu podať inzeráty, že hľadajú na stáž, alebo na novú začiatočnú pozíciu. Ja som tam napríklad tiež hľadala prácu, ale veľmi mi výber nesadol. Myslím, že je to hlavne na tebe, či si prácu nájdeš, ale mám pocit, že je tam o niečo viac možností.
Ako si sa ty dostala k svojím klientom? Pomohli ti sociálne siete?
No musím povedať, že mi pomohol Instagram a moja vlastná stránka Laurabaros.com. Ja som si ešte počas školy založila účet na sociálnej sieti a na základe neho som oslovovala potencionálnych klientov. Podľa mňa, môžeš veľmi pekne instagram použiť ako svoje vlastné portfólio a ostatní si ťa ľahko môžu oťuknúť vďaka nemu, že čo si vlastne zač.
Povedz mi niečo o tvojom projekte Design w care. Je to tvoja firma?
Začalo to asi tak v marci – apríly tento rok, kedy som založila túto firmu. Teraz pracujem aj s viacerými freelencermi. Pomáhame ľuďom dizajnovať interiér za dostupné peniaze, alebo ako renovovať s čo najmenším odpadom. Ja som sa jedného dňa zamyslela, že keď ja sama chcem takýmto spôsobom žiť, prečo by som to nemohla skúsiť aj v profesnom živote. Nechcem ľudí nútiť vyhodiť stoličku iba preto, že je stará. Častokrát stačí iba nábytok preusporiadať, niečo vymeniť a hneď to má iný nádych. Robíme aj online poradenstvo, kedy nám klient pošle fotky interiéru a my mu pošleme 3D návrh, ako by sa s tým dalo pracovať. Ak sa stane, že chce človek niečo vyhodiť, tak mu poradím, kam to napríklad darovať alebo kde to predať.
Aké sú tvoje ekologické každodenné rituály?
Keď viem, že idem na celý deň z domu, tak sa snažím neodísť bez vecí, ktoré viem, že budem potrebovať. V NYC sú skvelé rýchle občerstvenia a je škoda to jesť s plastovým príborom. Stáva sa mi, že napríklad si zabudnem tašku na nákup, tak sa radšej otočím domov a idem na nákupy neskôr. Bola by som ale veľmi šťastná, keby zero waste život nebol iba trend. Napríklad mať doma 25 rôznych plátených tašiek, keď reálne vynosím iba dve, sa už vymyká tejto myšlienke.
Aký je tvoj najväčší strach?
Skvelá otázka. Bojím sa, že spravíme z tejto planéty miesto, kde sa nebude dať žiť. Planéta to prežije, ale my na to doplatíme. „My“ myslím tým, budúce generácie.
Ktorá je podľa teba najlepšia ľudská vlastnosť?
Láska a schopnosť ľúbiť.
Tvoje najoblúbenejšie jedlo?
Paradajková polievka.
Máš životný vzor?
Prvé, čo ma hneď napadlo je moja mamina. Vzorom mi ide po ľudskej stránke.
Životné motto, ktoré ti pomáha v živote?
Čas, je zaujímavá vec. Aj keď niekedy máš pocit, že plynie už celú večnosť. Naučila som sa byť trpezlivejšia, keďže viem, že veci sa nedejú zo dňa na deň. Či už sa ti stane niečo dobré alebo zlé, s odstupom času sa na svoje rozhodnutia, už pozeráš inak.
Čo si myslíš, že ťa život v NYC naučil?
Vážiť si veci. Mám pocit, že na Slovensku, sme viac šetrnejší než ľudia tam. Práve v Amerike, som sa začala zamýšľať nad ekologickejším životom. Vyššia životná úroveň prichádza s väčším odpadom a úroveň konzumného života, je tam úplne niekde inde. To na mňa zapôsobilo ako facka na dušu.
Ďakujeme za rozhovor! 