Slovak Design

V poslednej dobe vzniká slovenských značiek ako húb po daždi. Nie vždy všetko čo sa skrýva za slovom “lokálny dizajn” stojí za vytiahnutie vašej peňaženky. Náhodou mi Instagram ukázal v príbehoch backstage z fotenia pre Les Minimals. Zaujal ma hneď crop top s nariasenými rukávmi, ktorý vyzeral extrémne žensky. Úplná letná vychytávka. Preto ma potešilo, keď mi písali, že mi radi pošlú nejaké kúsky z ich poslednej letnej kolekcie. Poslala som im svoje miery a o pár dní (asi týždeň) mi priniesli balík s dvomi modelmi. Prvé boli nohavice v sivej farbe a k tomu biela “halenka”. Všetko z ľanu. Keď som sa na veci pozrela a vyskúšala som ich, bolo vidieť, že sú kvalitne ušité. Materiál bol tiež príjemný, či na nosenie alebo dotyk. Takže ma príjemne potešili.

Preto som sa rozhodla, že vám rada predstavím ideu mladej slovenskej značky Les Minimals.

Foto Roman Kopernicky

Biela farba je klasika. V kombinácií s inými farbami ich zvýrazňuje a sama o sebe je symbolom čistoty, nevinnosti. Jej protipól je čierna farba, ktorá sa rovnako ako biela, považuje za “starú dobrú klasiku”. Jing – jang kombinácia dobre funguje nielen v móde, ale aj v bežnom živote. Pretože všetko, má svoj protipól.

Foto Roman Kopernicky

Oblečenie BIELA.clothing

Počuli ste o slovenskej značke BIELA? Jej čistý minimalizmus, ktorý sa opiera prevažne o bielu farbu, si zamilujete na prvý pohľad. Nie je všetko samozrejme iba o bielej farbe, ale neutrálne tóny hrajú prím. Za touto značkou stojí Mirka, ktorá mala víziu svojho brandu a nebála sa do toho pustiť. Fotky s touto značkou sme spravili v olivovom háji v Chorvátsku počas dovolenky. Jej kimonovú košeľu som sa pokúsila obliecť trikrát, ale iným spôsobom. Musím povedať, že spraviť z tejto košele šaty bol nápad storočia!

V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, kde sa vzal nápad s BIELA a kde sa vidí Mirka o pár rokov?

Kde vznikol nápad, že začneš tvoriť pod značkou BIELA? A prečo vôbec BIELA?

Predtým ako som sa začala venovať BIELEJ som pracovala v oblasti finančného manažmentu. Móda ma však vždy bavila, moja mama je krajčírka, a teda doma to oblečením vždy žilo. Asi už vtedy sa vybudovala moja blízkosť k móde. I keď ma dizajn ako taký zaujímal, nájsť odvahu na vlastnú značku mi trvalo pomerne dlho. Bohužiaľ nemám za sebou dizajnérske vzdelanie, a preto sa nie celkom rada nazývam dizajnérkou. Snažím sa robiť to, čo ma baví najlepšie ako dokážem a ako to cítim, s tým, že ma výrazne ovplyvňuje umenie naokolo. 

Máte aj vy ženy pocit, že v šatách sa cítite inak? Viac žensky? Keď si oblečiem šaty ja, mám pocit, akoby som tú ženskosť v sebe prebudila ešte viac. Viete, teraz keď som mama, sa cítim ako žena najviac ako kedykoľvek predtým. Ak to spojím ešte s peknými a dobre sediacimi šatami, ženský princíp u mňa priam kríčí “Haló tu som!”. Som rada, že v rubrike o slovenskom dizajne mám mladé dievča, ktorá si ide za svojim snom. Je to Veronika Miháliková, ktorú nájdete na Instagrame pod menom Vivien Mihalish.

Photo Roman Kopernicky

Prečo chcela priniesť rokoko do ulíc, aké strihy obľubuje a čo jej sen?

Aká bola prvá vec, ktorú si ušila a čo ťa k tomu viedlo? 

Asi to nebude úplne originálna odpoveď, ale prvú vec som ušila na strednej škole na praxi, kde som študovala odbor odevný dizajn a bola to čierna puzdrová jednoduchá sukňa. Mamina ma nechcela púšťať k svojmu šijaciemu stroju, lebo sa bála, že jej ho pokazím. 😀 Predtým som skôr kreslila návrhy šiat, čo ma predurčovalo k tomu, že by som mala nastúpiť na daný odbor.

Keď sa pozriem na tvoje modely, tak viem, že je to z tvojej tvorby. Čím sa riadiš, keď navrhuješ? Máš svoje overené strihy, ktoré rada striedaš? 

Keď som sa začala pohrávať s myšlienkou mať vlastnú značku, túžila som po tom, aby sa opäť do ulíc vrátilo rokoko. Aby sa ženy obliekali pompéznejšie, vrátili sa k veľkým sukniam a stali sa princeznami. Pochopila som, aj vďaka návalu každodenných povinností, že to nie je úplne reálne, keďže dnešné princezné musia lietať po meste, utekať za autobusmi, nosiť na pleciach nákupy, šoférovať a venovať sa deťom. Tak som jednotlivé princeznovské a vílovské elementy zachovala, ale použila ich v podobe, ktorá sa dá uplatniť v oblečení na každý deň. Pri nových kúskoch sa teda riadim touto premisou a tým, čo by sa mne samej páčilo, pričom myslím aj na pohodlie žien. Tiež mám zafixované, čo sa páči mojim klientkám. Veľakrát ma totiž pri zákazkovom šití inšpirujú. Mám pár overených strihov, ku ktorým sa vraciam a nakoniec mám pocit, že moja tvorba je taký kruh, lebo rada objavujem a znova vyťahujem aj tie staré strihy. V rámci nového modelu ich inovujem a pridávam do nich nový detail. Teraz som si zamilovala košeľový strih šiat a cítim, že ho dlho budem kreovať do rôznych podôb.

Šaty Vivien Mihalish, Top Missguided, Topánky Dr.Martens

Snívali ste ako malé dievky, že budete mať šaty ako princezné, keď sa pôjdete vydávať? “Šaty s vlečkou zlatem přešívané..” ako popoluška? Ja sa priznám, že vôbec. Skôr som snívala o dobrom chlebe vo vajci, než o šatách. Ale jednu vec vám poviem. Keď sme s Romčom začali plánovať svadbu, tak som rozmýšľala nad šatami veľmi intenzívne. Chcela som niečo, čo ma úplne bude vystihovať. Niečo jednoduché so zaujímavými detailmi. A keby to bolo organické a udržateľné, tak by to bola pecka. Nuž ehm ehm kým sme niečo zorganizovali, bola som v 6 mesiaci tehotenstva. Bruško už bolo vidieť a teda len tak hocičo mi nesadlo. Loviť teraz dokonalý strih šiat sa mi naozaj nechcelo, tak som išla “na istotu” zo ZARY. To bolo jediné, čo sedelo ako tak. Ak neviete ako vyzerá naša svadobná foto, pripájam link na memorovanie. 

Photo Roman Kopernicky

Ekologicky, udržateľne, lokálne a organicky. Toľko prívlastkov, že by sa v tom jeden mohol zamotať. Avšak tvoriť módu s týmito prídavnými menami nie je sci-fi. Možno je to niekedy ťažšie ako ísť vlnou “rýchlej módy”, ale určite nie nemožné. Keď mi pred časom písala Sonička Vidiečanová, že robia nový projekt a radi by ma do neho zapojili, neváhala som ani minútu. Som fanúšik eko, bio, raw vecí a keď ide o oblečenie, platí to dvojnásobne. Ich značku Créeme som už dávnejšie poznala a preto som sa správe potešila. Spolu s jej spoločníčkou Katkou, okrem organického spodného prádla a pánskych tričiek, začali vyrábať tričká – #NEOBYČAJNÉTRIČKÁ. Okrem toho, že bude tričko vašim verným spoločníkom, prispejete aj na dve organizácie, ktorých úloha je ochrana zvierat. Ak vás táto veta zaujala, prečítajte si nový rozhovor z edície #slovakdesign a zistite, prečo sa práve toto tričko nazýva neobyčajné.

Photo Alex Kiňova

Dievčatá na úvod mi povedzte, ako ste sa vy dve vlastne stretli?  Ako sa zrodil nápad Créeme a čo to vlastne znamená?

Taký ten prvotný nápad bol keď som prišla na VŠVU a zistila som, že bavlna vyrastá v béžovej farebnosti a že pod bielu blúzku patrí béžová podprsenka. S Katkou sme sa stretli na škole a na základe podobných názorov na školstvo a dizajn sme si povedali, že značku budeme tvoriť spolu. Ja sa skôr zaujímam o udržateľnosť a Katka vie viac o biznis dress code a je skvelý technológ. Zvolili sme názov Créeme, pretože sme hľadali odvodené slovo od béžovej alebo krémovej, avšak jej hlbší význam je o dôvere. A keďže Créeme znamena po španielsky Ver mi, tak to dáva stopercentný zmysel pre názov transparentnej značky.