Ako malá som sa ráno zobudila, sadla za stolík a začala kresliť. Kreslila som všetko, čo sa mi páčilo. Či to boli ľudia, zvieratá alebo príroda. Akurát minule som na tieto moje umelecké výtvory narazila. Veľmi som sa začala smiať, lebo som zrovna vytiahla výkres, kde boli nakreslené modelky zo súťaže Elite Model Look. Áno, tá súťaž stále funguje. 😀 Len ja už nekreslím. Poväčšine som mala v ruksačiku zbalený skicár, ceruzky a mohla som ísť kamkoľvek. Teraz si predstavte, že vás takáto príjemná aktivita baví natoľko, že chcete robiť iba toto. Poviete si, že budete „kreslič“ na plný úväzok. To si povedala aj naša ďalšia holubička v edícií článkov #ŽenyZnetu Daniela, ktorú poznáte ako Danyela Art. Ako prezradila v rozhovore, začiatky neboli ľahké a pochopenie z okolia chýbalo.
Čo je pre ňu inšpirácia, aké zaujímavé projekty má rozpracované a čo chystá s módnou značkou Dior?
Photo Alex Kiňova
Oblečenie Danyela Art
Keď si pamätáš, tak my sme sa stretli na narodeninovej oslave vášho projektu Čačky. Ako si sa od predávania bižutérie dostala až k ilustrácií?
Jasné, pamätám si to veľmi presne. Bol to projekt, ktorý som robila aj s mojou kamoškou počas vysokej školy. Už vtedy som robila grafiku a fotili sme produkty. Popri tomto som kreslila po nociach karikatúry, ktoré začali byť moja hlavná práca. V poslednom semestri školy som ešte začala pracovať ako Visual Merchandiser v Avione a na to spomínam dodnes. Mala som skúšky v škole, plus čačky sme už končili a ani práca vizualistu nebola to, čo by som chcela robiť. Celkovo mi to nešlo a jeden deň mi padla figurína na zem počas prezliekania a tak som si povedala, že už sem viac neprídem. Robila som tam štyri dni. 😀 Značku Danyela Art som začala úplne od nuly. Spočítavala som si náklady na život, či mi objednávky, ktoré som mala vystačia na ich pokrytie, alebo musím hľadať ďalšiu prácu. PPo štátniciach, keď som ukončila školu, som stále chodila z Bratislavy na východ a naspäť, vybavovať si živnosť. Keď som sa opäť vracala domov na východ niečo vybaviť, zastavila som sa doma povedať rodičom, že sa chcem venovať iba ilustrácií. Otec zareagoval veľmi prekvapene a začal vrieskať na celú bytovku, že on toto nedovolí a že on je môj otec. Ja som bola ale pevne rozhodnutá, že budem kresliť, aj keby mi mal zhorieť papier pod rukami.