To by sme si mali asi hovoriť každý rok od začiatku decembra – Vianoce, sú sviatky pokoja. Prečo niektorí na sviatky potom nadávajú? Prečo sa sťažujú, že stále niečo nestíhajú a že nemajú navarené, napečené, nemajú darčeky. Hohóó…prr..prr..prr. Nie sú náhodou Vianoce sviatky spomínaného pokoja? Prečo si robíme starosti tam, kde ich netreba. Napríklad darčeky. U nás v rodine sa už roky (a dúfam, že už to nebude dlho trvať) rozdávajú dopredu obálky, aby si každý kúpil čo potrebuje/chce. Áno, na jednej strane sa ten, čo ti dal obálku, nikdy „netrafí vedľa“ ale na druhej strane, netreba všetko síliť. Peniaze možno miniete na benzín do auta alebo na nájom, lebo to zrovna potrebujete zaplatiť a v podstate si „radosť“ ani neurobíte. Ja osobne nie som zástanca darčekov na silu, iba preto, že sa to má alebo sa to patrí. Jednoducho dávajme si prekvapenia a darčeky, keď to tak cítime, keď niečo trefné uvidíme a povieme si „Toto je super, to jej musím kúpiť.“ Napríklad, okrem obálok, sa u nás v rodine vymieňajú aj dary záhrady. Zaváraniny, džemy, zelenina atď. Mňa viac poteší kilo orechov alebo banánov, ako soška zverokruhu. 😀 Tiež sa vraví, že darovanému koňovi na zuby nepozeraj. Áno, pravda, ale dávať niekomu niečo, čo zapadne prachom alebo skončí o pár mesiacov v kontajneri, sa mi moc nepozdáva. Preto, keď už chcem niečo niekomu darovať, kupujme s rozumom a tak, nech to človeka naozaj poteší. Nezabúdajme na jednu vec, to je alfa omega – žiadna hmotná vec, nie je dôležitejšia ako zdravie, šťastie a pokoj na duši.
Priatelia, pekné Vianoce ❤
